12. Poezie z mechu
...psána bratmi
Odpudzujúce prostredie
Ako vchod do tunela
skrývaš svoje tajomstvá.
Veď je to jediné čo máš
takže ja odchádzam
nemam rád tunelovú tmu
je to prostredie
pre vreckovich zlodejov
D´Ady
Ikaros
padla kosa na kameň
vzostup a pád
skala trčiaca uprostred mora
malý zúrivý Robinson
šklbe si
najprv vlasy a potom krídla
Mínos, Mínos
až v dnešný ďeň t’a preklínam
Mínos, Mínos
vzostup a pád
padla kosa na kameň
D‘Ady
Bohatstvo
Do neskorej šedivosti
(usmrkanej nedele)
pod zelenou dušou
(čo práve prišla z hôr)
niesol som si liek
na choroby týždňa
niesol som si poznanie
niesol som si nádej
Kožuch
Ako smútok
Drobný dážd‘ sa spúšt’a z oblohy
Zlaté lístie padá pod nohy
Ja tu držím stráž
A tak ako list letiaci zo stromu
Čo pod t’archou vekov praská
S príchodom týchto t’ažkých chvíl‘
Nám umiera i láska
Šupák
Listovanie
Večer odprevádzal deň
A tak v tú krátku chvíl’u
Prelistoval som zápisník počarbaný útržkami pamäti
Śkvrna od zhasnutého uhlíka
Ten večer bolo nebo plné hviezd a bol som sám
Chcel som íst‘ i kded‘ už teraz neviem presne kam
Dažd’om rozmočené písmená
Ešte že za vidna sme našli cestu a stihli sa ukryt‘ do sena
Mokrí a št’astní po svojom
Šupák
My versus oni
(dialóg na peróně)
Že prečo tu šaškujeme
a čo tým chceme dokázať?
Viete my svet milujeme
l‘úbime ho spoznávat‘.
Že vraj dobre ale načo
tieto smiešne mundúry?
Sú praktické a radšej nás
súd’te podl’a nátury.
Radu že nám dobrú dáte
vraj život treba vážne brat‘?
To je pravda práve preto
sa ODCHÁDZAME NACHÁDZAŤ.
Kožuch