12. Poezie z mechu

21.06.2007 00:25

...psána bratmi

 

Odpudzujúce prostredie

Ako vchod do tunela
skrývaš svoje tajomstvá.
Veď je to jediné čo máš
takže ja odchádzam
nemam rád tunelovú tmu
je to prostredie
pre vreckovich zlodejov

D´Ady

Ikaros

padla kosa na kameň
vzostup a pád
skala trčiaca uprostred mora
malý zúrivý Robinson
šklbe si
najprv vlasy a potom krídla
Mínos, Mínos
až v dnešný ďeň t’a preklínam
Mínos, Mínos
vzostup a pád
padla kosa na kameň

D‘Ady

Bohatstvo

Do neskorej šedivosti
(usmrkanej nedele)
pod zelenou dušou
(čo práve prišla z hôr)
niesol som si liek
na choroby týždňa
niesol som si poznanie
niesol som si nádej

Kožuch

 

Ako smútok

Drobný dážd‘ sa spúšt’a z oblohy
Zlaté lístie padá pod nohy
Ja tu držím stráž

A tak ako list letiaci zo stromu
Čo pod t’archou vekov praská
S príchodom týchto t’ažkých chvíl‘
Nám umiera i láska

Šupák

 

Listovanie

Večer odprevádzal deň
A tak v tú krátku chvíl’u
Prelistoval som zápisník počarbaný útržkami pamäti

Śkvrna od zhasnutého uhlíka
Ten večer bolo nebo plné hviezd a bol som sám
Chcel som íst‘ i kded‘ už teraz neviem presne kam

Dažd’om rozmočené písmená
Ešte že za vidna sme našli cestu a stihli sa ukryt‘ do sena
Mokrí a št’astní po svojom

Šupák

 

My versus oni
(dialóg na peróně)

Že prečo tu šaškujeme
a čo tým chceme dokázať?
Viete my svet milujeme
l‘úbime ho spoznávat‘.
Že vraj dobre ale načo
tieto smiešne mundúry?
Sú praktické a radšej nás
súd’te podl’a nátury.
Radu že nám dobrú dáte
vraj život treba vážne brat‘?
To je pravda práve preto
sa ODCHÁDZAME NACHÁDZAŤ.

Kožuch